Dávky sociálneho poistenia a nároky na ich pridelenie

Sociálne zabezpečenie na Slovensku má tri základné úrovne, ktoré tvoria sociálne poistenie, sociálna pomoc a sociálna podpora. V rámci sociálneho poistenia sa zo zákona poškodeným prideľujú v konkrétnych životných situáciách príslušné dávky z nemocenského, dôchodkového a úrazového poistenia, z garančného poistenia alebo z poistenia v nezamestnanosti.

Dávky vyplácané z nemocenského poistenia

Z nemocenského poistenia sa poskytujú nemocenské dávky napríklad v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Ak je dočasne pracovne neschopný bežný zamestnanec, ten počas prvých 10 dní neschopnosti dostáva náhradu príjmu od zamestnávateľa. Pri samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské dávky od prvého dňa pracovnej neschopnosti.

Na materské dávky má nárok poistená žena, ktorá je buď tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, pričom si v posledných dvoch rokoch pred pôrodom platila minimálne po dobu 270 dní odvody nemocenského poistenia.

Na ošetrovné dávky má poistenec nárok ak sa osobne a celodenne a za stanovených podmienok stará o choré dieťa, chorého manžela/manželku, chorého rodiča/rodiča manžela (manželky), alebo ak sa za stanovených podmienok stará o dieťa do desiatich rokov veku.

Vyrovnávacia dávka je určená pre ženy, tehotné alebo počas materstva do konca 9. mesiaca po pôrode, ktoré boli preradené na inú pracovnú činnosť, z ktorej dosahujú nižší príjem. Táto dávka je vyplatená len tým ženám, ktoré boli preradené na inú prácu z dôvodu, že nimi dovtedy vykonávané pracovné činnosti sú zakázané tehotným ženám a matkám (do konca 9. mesiaca po pôrode) alebo podľa lekárskeho posudku je táto činnosť ohrozujúca ich tehotenstvo či materstvo.

Podľa zákona o sociálnom poistení sa inou prácou v tehotenstve a materstve môžu myslieť aj situácie, v ktorých:

• došlo k zníženiu normovaného výkonu práce, čím sa odstránili príčiny, pre ktoré by jej vykonávanie malo byť zakázané alebo by ohrozovalo tehotenstvo, zdravie a materstvo ženy; výnimku tvorí skrátenie pracovného času,
• došlo k oslobodeniu od vykonávania niektorých pracovných činností, ktoré sú súčasťou zakázaných prác alebo prác ohrozujúcich tehotenstvo, zdravie či materstvo ženy; výnimku tvorí vykonávanie uvedených činností v kratšom pracovnom čase,
• došlo k preradeniu ženy na iné pracovisko alebo pracovné miesto nakoľko dochádzanie na doterajšie pracovisko ohrozuje jej tehotenstvo, zdravie či materstvo,
• došlo k oslobodeniu tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca 9. mesiaca po pôrode od vykonávania nočnej práce.

Dávky vyplácané z dôchodkového poistenia

Z dôchodkového poistenia sa vypláca starobný dôchodok, ktorý je vyplácaný zo starobného poistenia a má poistencovi zabezpečiť príjem počas jeho staroby. Nárok na starobný dôchodok ma každý poistenec, ktorý získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, a ktorý dovŕšil dôchodkový vek (súčasne stanovený jednotne na 62 rokov u mužov aj žien). Pre poistencov, ktorí dosiahli dôchodkový vek  v období od 1.1.2004 do 31.12.2007, stačí na získanie nároku na starobný dôchodok aj obdobie 10 rokov dôchodkového poistenia.

Predčasný starobný dôchodok predstavuje dôchodkovú dávku poskytovanú zo starobného poistenia za účelom zabezpečenia príjmu v starobe poistenca. Nárok na predčasný starobný dôchodok má poistenec, ktorý získal aspoň 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu max. 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma tohto dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. Predčasný dôchodok môže získať aj sporiteľ, ktorý spĺňa vyššie uvedené podmienky, získal min. 5 rokov obdobia starobného dôchodkového sporenia a suma predčasného dôchodku je vyššia ako 0,6-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu.

Invalidný dôchodok je dôchodková dávka poskytovaná z invalidného poistenia, ktorej účelom je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Nárok na invalidný dôchodok má ten poistenec, ktorý je invalidný, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Vo výnimočných prípadoch môže invalidný dôchodok poberať aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, príp. v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom. Nárok na tento dôchodok však vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Od roku 2007 môže za osobitných podmienok vzniknúť nárok na invalidný dôchodok aj doktorandovi v dennej forme doktorandského štúdia.

Na vdovský dôchodok, ktorý sa poskytuje zo starobného alebo z invalidného poistenia, sa vypláca za účelom zabezpečiť vdove príjem v prípade úmrtia jej manžela. Na vdovský dôchodok má vdova po manželov, ktorý:

• ku dňu smrti poberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok alebo
• ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo
• ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na vznik nároku na invalidný dôchodok alebo
• zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby povolania.

Na vdovecký dôchodok, ktorý sa poskytuje buď zo starobného alebo z invalidného poistenia, sa vypláca za účelom zabezpečenia príjmu vdovcovi v prípade úmrtia jeho manželky. Nárok na vdovecký dôchodok má vdovec po manželke, ktorá:

• ku dňu smrti poberala starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo mala nárok na predčasný starobný dôchodok, alebo
• ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo
• ku dňu smrti získala počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na vznik nároku na invalidný dôchodok, alebo
• zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Sirotský dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje zo starobného alebo z invalidného poistenia, pričom jeho účelom je zabezpečiť sirote príjem v prípade smrti jej rodiča alebo osvojiteľa. Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa po zomretom rodičovi alebo osvojiteľovi, ktorý:

• ku dňu smrti poberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo mala nárok na predčasný starobný dôchodok alebo
• ku dňu smrti nepoberal niektorý z týchto dôchodkov, ale získal počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na nárok na invalidný dôchodok, alebo
• ku dňu smrti nepoberal niektorý z vyššie uvedených dôchodkov, ale splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo
• zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Podľa právnej úpravy platnej od 1. januára 2004 môže dieťaťu vzniknúť nárok na sirotský dôchodok po každom z rodičov alebo osvojiteľov. To znamená, že dieťa môže mať nárok na dva sirotské dôchodky. V prípade, že je nezaopatrené dieťa v pestúnskej starostlivosti a pestún, príp. manžel pestúna zomrie, dieťaťu nárok na sirotský dôchodok nevzniká.

Dávky vyplácané z úrazového poistenia

Na úrazový príplatok má po splnení podmienok ustanovených zákonom nárok zamestnanec zamestnávateľa (podľa §16), ktorý sa stal v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania dočasne práceneschopným a súčasne má z tohto dôvodu nárok na náhradu príjmu alebo na výplatu nemocenského.

Úrazová renta je pravidelná peňažná dávka úrazového poistenia, ktorá má poškodenému poistencovi zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu. Má tiež kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, teda činnosť, ktorú vykonával pred vznikom choroby z povolania alebo pracovného úrazu. Na úrazovú rentu má nárok zamestnanec zamestnávateľa (podľa § 16) a fyzická osoba spadajúca do osobného rozsahu úrazového poistenia (podľa § 17 ods. 2), ktorých zákon definuje (v § 83) pre účely poskytovania úrazových dávok ako poškodených, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

Účelom dávky jednorazového vyrovnania je kompenzovať finančnou náhradou pokles pracovnej schopnosti poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Pokles pracovnej schopnosti sa pohybuje v rozsahu minimálne 10 % a maximálne 40 %. Nárok na jednorazové vyrovnanie má nárok zamestnanec zamestnávateľa (podľa § 16) a fyzická osoba spadajúca do osobného rozsahu úrazového poistenia (podľa § 17 ods. 2), ktorých zákon definuje (v § 83) pre účely poskytovania úrazových dávok ako poškodeného, ak utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania a má v dôsledku nich pokles pracovnej schopnosti o 10 – 40 %.

Pozostalostná úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia zabezpečujúca osoby, ktorým poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, bol povinný poskytovať výživu na základe rozhodnutia súdu. Na pozostalostnú úrazovú rentu má nárok fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný dôchodok. Výnimku tvoria osoby, ktorým z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie, t. j. manžela, manželky a nezaopatrených detí.

Jednorazové odškodnenie je dávka, ktorá sa slúži na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny spôsobená stratou príjmu poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Jednorazové odškodnenie sa poskytuje manželovi, manželke a nezaopatrenému dieťaťu poškodeného, a to aj v prípade, keď nežilo s poškodeným v spoločnej domácnosti. 

Pracovná rehabilitácia je vecná dávka poskytovaná fakultatívne z úrazového poistenia na podporu snahy poškodeného o pracovnú a sociálnu reintegráciu. Pracovná rehabilitácia je definovaná zákonom (§ 95 ods. 3) ako výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti. Nárok na pracovnú rehabilitáciu má zamestnanec zamestnávateľa (podľa § 16) a fyzická osoba spadajúca do osobného rozsahu úrazového poistenia (podľa § 17 ods. 2), ktorých zákon definuje (v § 83) pre účely poskytovania úrazových dávok ako poškodených, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. 

Dávkou finančného charakteru je rehabilitačné, ktoré je poskytované z úrazového poistenia v prípade, že sa poškodenému poskytuje pracovná rehabilitácia. Účelom tejto dávky je finančne zabezpečiť poškodeného počas absolvovania pracovnej rehabilitácie. 

Rekvalifikácia je vecnou dávkou poskytovanou na podporu snahy poškodeného o pracovnú a sociálnu integráciu. Za rekvalifikáciu sa považuje zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti. Rekvalifikácia môže byť poskytnutá zamestnancovi zamestnávateľa (podľa § 16) a fyzickej osobe spadajúcej do osobného rozsahu úrazového poistenia (podľa § 17 ods. 2), ktorých zákon definuje (v § 83) pre účely poskytovania úrazových dávok ako poškodených, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

Rekvalifikačné je peňažná dávka súvisiaca s rekvalifikáciu a vyplácaná s cieľom finančne zabezpečiť poškodeného počas absolvovania rekvalifikácie.

Náhrada za bolesť je dávkou, ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo (podľa osobitného predpisu), a ktorej účelom je kompenzovať bolesť, ako aj ujmu spôsobenú poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Na náhradu za bolesť má po splnení podmienok ustanovených zákonom NR SR č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia nárok zamestnanec zamestnávateľa (podľa § 16) a fyzická osoba spadajúca do osobného rozsahu úrazového poistenia (podľa § 17 ods. 2), ktorých zákon definuje (v § 83) pre účely poskytovania úrazových dávok ako poškodeného, ak utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania a v lekárskom posudku bola jej bolesť, ako ujma spôsobená poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, bodovo ohodnotená posudzujúcim lekárom. 

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je dávka, ktorá sa poskytuje jednorazovo podľa osobitného predpisu, a ktorej účelom je kompenzovať zníženie možnosti spoločenského uplatnenia, ako ujmu spôsobenú stavom súvisiacim s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia má zamestnanec (okrem sudcu a prokurátora) a fyzická osoba spadajúca do osobného rozsahu úrazového poistenia (podľa § 17 ods. 2), ktorých definuje zákon (v § 83) pre účely poskytovania úrazových dávok ako poškodeného, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania a v lekárskom posudku bolo sťaženie spoločenského uplatnenia, ako stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľné nepriaznivé následky na možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, bodovo ohodnotené posudzujúcim lekárom.

Náhrada nákladov spojených s liečením je dávka, ktorej účelom je nahradiť poškodenému náklady spojené s liečením následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktoré mu nemôžu byť uhradené zo zdravotného poistenia. Nárok na náhradu nákladov spojených s liečením má zamestnanec zamestnávateľa (podľa § 16) a fyzická osoba (podľa § 17), ktorých zákon definuje (v § 38) ako poškodených, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. 

Na náhradu nákladov spojených s pohrebom poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má nárok ten, kto tieto náklady spojené s pohrebom uhradil. Na náhradu výdavkov na smútočné ošatenie a na náhradu cestovných výdavkov na prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť má nezaopatrené dieťa poškodeného a fyzická osoba, ktorá s poškodeným ku dňu jeho smrti žila v domácnosti. 

Dávky vyplácané z garančného poistenia

Dávka garančného poistenia je dávka vyplácaná po splnení zákonných podmienok zo základného fondu garančného poistenia, slúžiaca na uspokojenie nárokov z pracovnoprávneho vzťahu v dôsledku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Nárok na dávku garančného poistenia má zamestnanec, ktorý je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa, ktorý sa stal platobne neschopný a neuspokojoval nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu (pracovný pomer, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohody o pracovnej činnosti, pracovný vzťah k družstvu).

S účinnosťou od 1. januára 2014 sa za zamestnanca na účely garančného poistenia nepovažuje zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na jeho majetku alebo je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na jeho majetku. 

Dávky vyplácané z poistenia v nezamestnanosti

Dávka v nezamestnanosti je vyplácaná po splnení zákonných podmienok zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti a slúži na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti má:

• Povinne poistená osoba v nezamestnanosti – zamestnanec: fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a  ods. 3 zákona o sociálnom poistení, okrem:
  • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
  • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom
    • starobného dôchodku,
    • invalidného dôchodku,
    • výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek,
    • invalidného výsluhového dôchodku a
  • žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.
• Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti:
  • fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená
  • samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a
    • o je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená alebo
    • o má prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby
      • od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a
      • v období, v ktorom má podľa zákona nárok na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

Ak potrebujete získať viac informácií o jednotlivých dávkach a možnostiach ich získania, kontaktuje príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne.