Je 4-dňový pracovný týždeň dobrý nápad?

31.03.2023 | Autor: Katarína Zelinková

Menej je niekedy viac. Platí to však aj v práci? Za posledné roky sa viaceré firmy začali pohrávať s myšlienkou, že klasický 5-dňový pracovný týždeň nemusí byť efektívny tak, ako sa predpokladá. Po celom svete, vrátane našej krajiny, sa už experimentuje so skrátením pracovného týždňa. Aké to zatiaľ prinieslo výsledky?

Každý pracujúci človek vie, že udržať pozornosť a pracovný výkon na určitej úrovni každý deň po dobu 8 hodín je náročné. Nehovoriac o tom, že je ťažké vybalansovať pracovný a osobný život. Veľkú zmenu priniesla pandémia, kedy všetci tí, ktorí mohli pracovať z domu, premenili svoje obývačky či kuchyne na vlastné kancelárie. Práca z domu, známa aj ako homeoffice, tak na určitý čas nebola pracovným benefitom, ale nutnosťou. Mnohí pracujúci ľudia si tento spôsob výkonu svojho povolania obľúbili natoľko, že veľa firiem zaviedlo tzv. hybridný model práce. Ten spočíva v tom, že zamestnanec niekoľko dní do týždňa odpracuje v kancelárii a niekoľko z domu. Ide však len o zmenu miesta výkonu práce. Viac otázok a väčšiu výzvu predstavuje 4-dňový pracovný týždeň.

Znamená menej času na prácu viac efektivity?

Na pracovný týždeň, ktorý trvá od pondelka do piatka, je zvyknutá väčšina zamestnancov. Neznamená to však, že im vyhovuje a sú takto schopní podávať najlepšie pracovné výkony. Preto je skrátený pracovný týždeň horúcou témou už niekoľko rokov, pričom sa niektoré firmy rozhodli otestovať, či niečo takéto môže fungovať.

Treba však poznamenať, že 4-dňový pracovný týždeň si môže každá firma upraviť po svojom. V niektorých spoločnostiach zamestnanci síce svoju prácu vykonávajú iba 4 dni do týždňa, zároveň však musia odpracovať rovnaký počet hodín, teda 40. Znamená to, že v práci strávia 10 hodín denne s tým, že jeden deň v týždni majú voľný. Iná verzia upraveného pracovného týždňa spočíva nielen v skrátení počtu dní, počas ktorých zamestnanci pracujú, ale aj v znížení počtu odpracovaných hodín. Namiesto tradičných 40 hodín sa musia svojej práci venovať len 32.

Tiež sú známe aj ďalšie úpravy pracovnej doby. Istá spoločnosť v Austrálii, ktorá sa zaoberá finančným poradenstvom, skrátila pracovnú dobu z 8 na 5 hodín. Väčšina zamestnancov tejto firmy sa vyjadrila, že skrátenie pracovnej doby im pomohlo zvýšiť ich efektivitu a disciplínu v práci. Samozrejme, sa však našlo aj niekoľko takých, ktorým rýchlejšie pracovné tempo nevyhovovalo. Vo všeobecnosti ale prevážila spokojnosť s novým režimom. Nakoniec firma pristúpila ku kompromisu a 5-hodinové pracovné dni zavádza len počas letného obdobia. Nad takýmto skrátením pracovného týždňa sa v našich končinách zatiaľ neuvažuje, viac sa rozoberá zavedenie modelu, podľa ktorého sa pracuje iba 4 dni v týždni.

Výhody a nevýhody 4-dňového pracovného týždňa

Skrátenie počtu dní, počas ktorých musia zamestnanci pracovať, má niekoľko hlavných výhod:

• zvýšenie spokojnosti, čo prispieva k zníženiu úrovne stresu a rizika vyhorenia,
• viac času na rodinu, priateľov a voľnočasové aktivity,
• väčší priestor na psychohygienu,
• viac času na vybavovanie rôznych súkromných záležitostí, ako sú napríklad návštevy lekárov, úradov a pod.,
• vybudovanie rovnováhy medzi osobným a pracovným životom,
• viac príležitostí na cestovanie.

Lenže každá minca má dve strany, ruka v ruke s benefitmi skráteného pracovného týždňa idú aj nevýhody, s ktorými sa nemusí vedieť vyrovnať každý zamestnanec. Najčastejšie ide o tieto:

• zrýchlenie pracovného tempa,
• zvýšený tlak na disciplínu ,
• väčší dôraz na dobrý time management,
• ochladnutie medziľudských vzťahov na pracovisku,
• náročnejšia koordinácia pracovných tímov.

Ako dopadli prvé experimenty so zmenou dĺžky pracovného týždňa?

Island je jednou z prvých krajín, ktorá otestovala zavedenie 4-dňového pracovného týždňa. Výsledky boli mimoriadne pozitívne, zvýšila sa nielen produktivita, ale aj celková spokojnosť zamestnancov a zároveň sa zlepšili aj ich pracovné výsledky. Táto krajina nakoniec model skráteného pracovného týždňa zakomponovala do legislatívy a približne 85 % všetkých zamestnancov na Islande môže pracovať iba 4 dni v týždni.

Podobné výsledky priniesol prieskum z roku 2022, do ktorého sa zapojilo vyše 60 firiem z Veľkej Británie. Na 6 mesiacov svojim zamestnancom skrátili pracovný týždeň z 5 dní na 4. Vďaka tomu sú títo zamestnanci výkonnejší, disciplinovanejší a spokojnejší. Zároveň podávajú lepšie pracovné výkony a sú menej chorľaví. Skrátenie pracovného týždňa má aj pozitívny ekologický dopad. Klesla spotreba elektriny a vody v kanceláriách a počty použitých papierov.

Skrátený pracovný týždeň na Slovensku

Pozitívne informácie o týchto experimentoch sa dostali aj k slovenským firmám. Prvou spoločnosťou, ktorá na Slovensku zaviedla 4-dňový pracovný týždeň, je NN Životná poisťovňa, podľa ktorej túto zmenu uvítalo až 70 % jej zamestnancov. Dôležité je však poznamenať, že táto poisťovňa pracovný týždeň síce skrátila, ale počet hodín, ktorý zamestnanci musia odpracovať, sa nezmenil. Môžu si vybrať, či budú chodiť do práce v 5-dňovom režime, teda 7,75 hodiny denne, alebo odpracujú len 4 dni, pričom každý deň sa svojej práci musia venovať takmer 10 hodín. Každý zamestnanec si môže vybrať, čo mu viac vyhovuje.

4-dňový pracovný týždeň vyskúšala aj reklamná agentúra Jandl, ktorá tento model zaviedla s cieľom podpory work-life balance svojich zamestnancov. Zároveň sa takto snaží kompenzovať prácu vo forme homeoffice, ktorá je v tejto firme obmedzená na nevyhnutné prípady. Skrátenie pracovného týždňa Jandl realizuje tak, že každý zamestnanec má nárok na voľný piatok každý druhý týždeň.

Slovenská legislatíva takýmto úpravám nestojí v ceste. Drvivá väčšina pracovných zmlúv je síce nastavená na klasický pracovný týždeň, zamestnanec a zamestnávateľ sa však môžu dohodnúť na individuálnej úprave. Podľa zamestnávateľov by prechod na skrátený pracovný týždeň mohol finančne podporiť štát, no táto téma sa v slovenskom parlamente zatiaľ nerieši.

4-dňový pracovný model nie je pre každého

Nápad na skrátenie pracovného týždňa sa zatiaľ v praxi osvedčil a nemálo zamestnancov by takúto úpravu privítalo. Je však potrebné spomenúť to, že model kratšieho pracovného týždňa nie je možné uplatniť pre všetky odvetvia a povolania. Napríklad v tých, ktoré musia rýchlo a flexibilne reagovať na aktuálne udalosti, ako sú napríklad novinári. Veľký otáznik visí napríklad aj nad lekármi, hasičmi či policajtami. Rovnako môže byť tento model problematický pre obchody, ktoré by museli prijať ďalších zamestnancov. Vzhľadom na to, že v súčasnej situácii sa mnohé firmy ešte stále spamätávajú z pandemického obdobia a zároveň bojujú s vysokou infláciou, je situácia na pracovnom trhu značne napätá. Experimenty so skrátením pracovného týždňa sú preto veľmi nepravdepodobné a zamestnávatelia lákajú zamestnancov na iné benefity.

Bez ohľadu na to, či pracujete manuálne, v administratíve alebo inom odvetví, aj vám sa môže stať, že svojmu zamestnávateľovi spôsobíte škodu. A to pre vás bude znamenať nečakané výdavky, ktoré vás určite nepotešia. V takýchto situáciách vás môže kryť poistenie zodpovednosti zamestnanca za škodu, vďaka ktorému náhradu vzniknutých poškodení vášmu zamestnávateľovi vyplatí poisťovňa. Vyskúšajte našu online kalkulačku poistenia zodpovednosti zamestnanca, ktorá vám porovná ponuky od viacerých poisťovní. Ľahko a rýchlo sa takto poistíte kompletne cez internet, pričom vám všetky potrebné dokumenty budú doručené na zadanú e-mailovú adresu a poistenie sa stane platným uhradením poistného. Ak ešte stále váhate, prečítajte si náš článok o tom, prečo sa poistenie zodpovednosti zamestnanca neoplatí podceniť. Nešťastná náhoda sa môže pritrafiť kedykoľvek a nakoniec vás môže vyjsť veľmi draho. Ak sa poistíte, vzniknuté výdavky nebudete musieť zaplatiť vy.